Příběh z praxe - Nikdy tě neopustím
04.11.2014 19:45
Oslovila mne mladá žena, chce pochopit, proč cítí lásku k muži, který nic neví o jejích citech, a ani ona sama s ním vědomě být nechce. Nedaří se jí navázat zdravý vztah s mužem. Je z ciziny, domlouváme se na terapii přes skype, která má stejnou kvalitu jako terapie u mě ve studiu.
Milá Blanka,
je veľmi ťažko slovami opísať pocit ktorý vo mne zanechala naša terapia. Každý človek má očakávania, ale ja som mala obavy a strach z toho, čo uvidím. Tie obavy boli zbytočné. Sľúbila som, že napíšem svoje pocity z terapie... uf priznám sa, že zhrnúť to do pár viet je neskutočne ťažké... takže opíšem obraz, jeden z mnohých z terapie, na ktorý neviem zabudnúť a vidím ho stále tak živo, ako presne pred dvomi týždňami... Stojím v krásnej kaplnke presvetlenej slnečnými lúčmi a plnej prekrásnych kvetov. Mám čipkované svadobné šaty a dlhý závoj až po zem. Ten moment a tá chvíľa bola v tom živote pre mňa najštastnejšia, najkrajšia, slovami skutočne ťažko opísateľná chvíľa. Oproti mne je muž, ktorého poznám. Poznám ho z tohto života. Ale vtedy to bolo iné, všetko bolo iné. Zrazu sa posunieme ďalej a ja vidím sama seba s bruškom a môjho muža, ktorý má hladká a ja mu hovorím, že mu sľubujem, že ho nikdy neopustím. Je to zvláštny pocit vedieť, že ste tehotná, že je vo vás nový život. A znovu sa posúvame ďalej. Ten pocit sa zrazu zmení a pocit šťastia je nenávratne preč. To, čo cítim a reálne cítim sú pôrodné bolesti. Pozriem sa okolo seba a vidím ženy, ktoré chodia zmätene okolo postele a majú v očiach strach. A zrazu ho počujem, svojho muža, ktorý má v očiach strach a hnev a kričí na mňa, ako som to mohla dopustiť. Kričí, že on ako lekár ma varoval, že si dieťa musím dať zobrať. A nechápem to, nechápem čo mi vlastne hovorí. A potom pochopím. Som chorá, ochorela som počas tehotenstva, ako keby sa mi rozjasnilo. Nikto nechcel, aby som naše dieťa donosila a porodila. Sú to neskutočné bolesti, môj muž nahnevaný odchádza z miestnosti a zrazu je všetko preč už nie som na posteli. Som niekde vysoko a pozerám dolu pod seba. Vidím pohreb. Svoj pohreb. Vidím svojho muža, ako ma nenávidí za to, že som ho opustila. Vidím svoju malú dcérku Anabelu a zrazu v tom momente cítim neskutočné šťastie, šťastie pretože som dala život našej dcérke. On to nechápe, ale ja som pochopila. Ja som si nevybrala našu dcérku a neodišla od muža, ktorého som milovala, aby som zradila našu lásku. Našu lásku by som zradila, keby som zabila to najkrajšie, čo z našej lásky vzišlo V tomto živote je ten muž môj kamarát a láska z minulého života je nenávratne preč. Ja mám svoj osud a on svoj. Ale jedno viem určite, v mojom srdci bude mať ako priateľ miesto navždy, pretože ten pocit nikdy nezabudnem presne tak, ako som vedela od prvej chvíle, že ho poznám a neviem prečo, tak teraz viem, že nič nie je náhoda, ani to, že som ho stretla. Ak som mala niečo pochopiť, tak sa stalo a som za to nesmierne vďačná.
Blanka z celého srdiečka ďakujem..
A já dodávám:
Každý slib, který kdy dáme není zapomenut dokud jej vědomě nezrušíme. Koloběh karmy a života k sobě vrací stejné Duše dokud nejsou nitky zpřetrhány, dokud si Duše neodpustí a jedna druhou nepropustí z okov a pout minulosti.
Blanka Chakoshpour
regresní terapeut, kouč a lektor